Stručná história blockchainovej technológie, ktorú by si mal prečítať každý

Vytvorenie prvej modernej kryptomeny, ale aj architektúry blockchainu, ktorá umožňuje fungovanie Bitcoinu a ďalších kryptomien sa väčšinou pripisuje anonymnej osobe, alebo skupine, známej ako Satoshi Nakamoto. Nakamoto spustil bitcoin blockchain a jeho kryptomenu v roku 2009.

Blockchain pred bitcoinom

Bitcoin je nepochybne Nakamotovým výtvorom, ale blockchain sa vytvoril úplne v inom čase a na inom mieste. Generáciu pred Nakamotovou bielou knihou to bol doktorand z Kalifornskej univerzity v Berkeley (Kalifornia), konkrétne David Chaum, ktorý načrtol databázu blockchainu vo svojej dizertačnej práci „Počítačové systémy sú založené, udržiavané a dôveryhodné vzájomne podozrivými skupinami“. To bolo v roku 1982: 27 rokov pred vznikom bitcoinu. Pred Chaumom síce existovali decentralizované databázy, ale ak budete niekedy v hernej súťaži a spýtajú sa vás, kto vynašiel blockchain, citovaním Chauma by ste mali vyhrať. Kedy ho vynašiel? V 1982.

Chaumove podozrivé siete neboli špeciálne navrhnuté na podporu digitálnych mien, ale ich vzájomná súvislosť je očividná. Vzhľadom na svoje profesionálne pozadie v blockchainovej technológii založil Chaum v roku 1989 spoločnosť s názvom DigiCash. V roku 1995 spoločnosť uviedla na trh kryptomenu, ktorá sa nazývala digicash, eCash a cyberbucks.

Digitálna mena DigiCash sľubovala, že prinesie mnohé z funkcií, ktoré dnes ponúkajú moderné kryptomeny. Kľúčovou úlohou, ktorú spoločnosť ponúkala, bola anonymita. Spoločnosť uviedla, že zašifrované prevody eCash, nedokáže dešifrovať ani vláda. Chaum však nedokázal presvedčiť banky, aby projekt podporili, a bez internetovej infraštruktúry, ktorá by podporovala peer-to-peer transakcie a len burzy, projekt zlyhal. Spoločnosť DigiCash vyhlásila v roku 1998 bankrot.

História sa takmer zopakovala

V roku 2008 začala byť história blockchainu zaujímavá. Na online diskusných fórach bol zverejnený výskum pod názvom „Bitcoin: elektronický peňažný systém so vzájomným sprístupňovaním“, ktorého autorstvo sa pripísalo Satoshimu Nakamotovi.

Odborníci tvrdia, že protokol blockchainu v Nakamotovom výskume je v podstate rovnaký ako protokol Davida Chauma. Jediným podstatným rozdielom je pridanie bitcoinového konsenzuálneho mechanizmu proof-of-work na overovanie dátových blokov a ťažbu mincí. Napriek tomu si väčšina ľudí myslí, že to bol práve Satoshi Nakamoto, kto vytvoril blockchain technológiu.

Nakamoto zverejnil zdrojový kód blockchainu v SourceForge, v roku 2008, takže softvéroví vývojári mohli začať do projektu prispievať. Prvý moderný blockchain bol spustený v januári 2009 spolu s pridruženou kryptomenou Bitcoin.

Určitú dobu sa zdalo, že projekt Bitcoin bude mať rovnako nešťastný osud ako DigiCash. Trvalo to vyše dvoch rokov, kým bitcoin dosiahol symbolickú hodnotu jedného amerického dolára. Až v roku 2017 dosiahla hodnota Bitcoinu 1000 eur. Odvtedy si hodnota mince zachovala svoju charakteristickú volatilitu a jej hodnota pritom prudko stúpa.

Hojnosť blockchainov

Bitcoin bol počas dvoch rokov jediným funkčným blockchainom a kryptomenou na svete. V roku 2011 vývojári vydali kryptomeny založené na blockchaine s názvom Litecoin a Namecoin. Obe kriptomeny boli deriváty projektu Bitcoin. V roku 2012 bol vydaný Peercoin a nasledujúci rok bolo založených päť blockchainov, vrátane prvého memecoinu s názvom Dogecoin.

V roku 2015 bol na trh uvedený blockchain Ethereum, založený vývojármi, ktorí prispievali aj do bitcoin projektu. Ethereum sa ale od bitcoinu líšil. Iné blockchainy existovali len ako podpora konkrétnych kryptomien. Ethereum predstavili ako platformu na spúšťanie decentralizovaných aplikácií. Ethereum blockchain obsahuje okrem údajov aj spustiteľný zdrojový kód, takže slúži aj ako základ pre tisíce aplikácií založených na blockchaine. Vďaka flexibilite svojho blockchainu je Ethereum ideálnym priestorom na hosťovanie NFT aj dApps.

Dnes výskumníci experimentujú s variáciami základnej blockchainovej architektúry. Mainstreamové blockchainy fungujú dobre pri miernom zaťažení, ale pri plnohodnotných aplikáciách majú problémy so škálovaním. Poplatky za transakcie stúpajú a doba spracovania presahuje hodiny až dni. Mnohé z nových blockchainov prichádzajú s inovatívnymi riešeniami týchto problémov.

Výskumníci naďalej experimentujú s konsenzuálnymi mechanizmami, koordináciou paralelných podreťazcov, súkromnými blockchainmi a ďalšími technickými problémami. Väčšina nových kryptomien sa zavádza ako podpora špecifických aplikácií, alebo odvetví, a nie ako univerzálna náhrada štátnych fiat mien. Mnoho nových blockchainových aplikácií nemá s kryptomenou vôbec nič spoločné. Tieto aplikácie niekedy profitujú z úprav základnej blockchainovej architektúry.

Aj keby vlády krajín krypto trh právne neupravili, tieto blockchainy by stále plnili základné funkcie v zdravotníctve, manažmente identity, manažmente dodávateľského reťazca, zábave a ďalších oblastiach. Blockchain sa nikam nechystá.